Krátke zhodnotenia rozvoja futbalového života v obci Borov na konci 20. storočia

Pri dnešnej slávnostnej príležitosti 2. stretnutia rodákov obce Borov, počas ktorého sa v spomienkach vraciame k rôznym pamätným udalostiam, ktoré sa odohrali v našej obci by som rád všetkým naším rodákom pripomenul ešte jedno „malé“, ale pre všetkých fanúšikov borovského futbalu významné výročie: 9. 7. 2015 uplynulo 20 rokov od slávnostného odovzdania do užívania tribúny, ktorá sa nachádza na futbalovom ihrisku v obci.

Iniciátorom myšlienky postavenia tribúny bol Pavel Šuťák ml., ktorý tak, ako je uvedené v starej futbalovej kronike – nakoniec „poďakoval všetkým tým, ktorí mu (na začiatku) uverili, že tribúna v Borove bude stáť“. Poďakovanie patrilo predovšetkým borovčanom, pretože bez ich nadšenia pre túto myšlienku by bolo ťažké očakávať, že v čase, keď ešte poriadne neskončila zima a sneh spolu s dažďom padal na plochu futbalového ihriska – v sobotu 21. 3. 1995 nastúpila partia „stachanovcov“ s krompáčmi a lopatami a začala kopať a betónovať základy novej stavby. Pri tomto je potrebné si pripomenúť, že v danom čase, futbalové kluby našej „vysokohorskej ligy“ skôr „živorili“ a my, tu v Borove, sme sa pustili do stavby tribúny. Boli sme „rarita“ v širokom okolí... Samozrejme táto myšlienka – postavenie tribúny – by nebola reálna, keby v tom čase borovský futbal nemal podporu v sponzoroch, ktorí tiež uverili myšlienke, že peniaze idú na dobrú vec a finančne nám prispeli. Presvedčili sme ich aj tým, že futbal v Borove mal dlhodobú tradíciu, ale predovšetkým tým, že v danom čase za ním stali ľudia, ktorým išlo o to, aby pre obec a ľudí, ktorí v nej žijú niečo vytvorili. Najväčším sponzorom borovského futbalu v tom čase bol Pavel Šuťák ml. a potom Nikolaj Ďabolko (DEMI Borov), Alexander Černega (DREAL Medzilaborce) a Andrej Džugan (V.O.D.S. Prešov). K nim sa pripojili ďalší „borivčane“ – Andrej Hnatič, Pavel Daňo a Jaroslav Hnatič. Okrem toho sponzorsky prispeli firmy: AJM Prešov, BESOP Prešov, KROKUS MG Užhorod, TRANS MONT Prešov, TIPSO Michalovce, LUKUB a DACO. Takže okrem finančných prostriedkov na stavbu tribúny, mohli borovskí futbalisti „vybehnúť“ na prvý zápas v jarnej časti ročníka 1994/95 aj v nových dresoch a od toho času sa klubovými farbami stali farby – zelená, čierna s bielym logom FC Borov. Spomínam si na „módnu prehliadku“ v miestnom pohostinstve kedy Pavel „Šejna“ Horňák a Ivo Bodnár skúšali dve sady dresov a nakoniec na základe „všeobecného hlasovania“ vyhral „model“, ktorý predviedol Ivo.

Ale vrátim sa na začiatok: „kto priložil ruku k dielu a kto sa reálne podieľal na stavbe tribúny?“ Hneď na úvod je potrebné spomenúť skutočnosť, že stavba tribúny mala aj svojho „hlavného projektanta“, Mira Hrisenka, ktorý skreslil výkresy určené pre stavebné práce. Prvej brigády pri budovaní základov sa zúčastnili: Alexander Černega, Alexander Bodnár ml., Ivo Bodnár, Nikolaj Ďabolko, Igor Daňo, Martin Daňo, Nikolaj Daňo st., Ivan Farbanec, Ivan Harahuz, Miro Hrisenko, Pavel Horňák, Peter Choma, Milan Suško – Majkiv, Emil Šuťák, Viliam Šuťák, Pavel Šuťák ml. a Dušan Žiga. V ďalšej etape realizácie stavby sa pripojili i ďalší „borivčane“: Milan Černega, Ivan Desák, Jozef „Osif“ Guba, Sergej Choma, Nikolaj Lehocký, Július „Ďulka“ Mican, Vasiľ Suško – Majkiv, Nikolaj „Partizán“ Zozuľák a taktiež Pavel „Paľko“ Bejda. Pripojili sa taktiež aj aktívni hráči futbalového klubu. Riadenie celého procesu výstavby tribúny zabezpečili Alexander Černega st., Nikolaj Ďabolko a Pavel Šuťák ml. Je potrebné povedať, že všetci títo ľudia, ktorých som spomenul (ospravedlňujem sa pokiaľ som na niekoho nechtiac pozabudol) pristúpili k tejto stavbe, ako k svojmu dielu a svojmu vkladu do zveľaďovania našej obce. Súčasťou tohto vkladu bola aj realizácia panelovej príjazdovej cesty, ktorá slúži dodnes. Vďaka týmto „borivčanom“ ako i naším priateľom, ktorí nám sponzorsky prispeli k nášmu dielu, ako i stovkám bezplatne odpracovaných brigádnických hodín sme mohli naplánovať na 9. 7. 1995 slávnostné otvorenie tribúny.

Nepamätám si nikdy predtým, ani potom to spontánne nadšenie našich občanov, keď slávnostný sprievod na čele s mažoretkami kráčal „od horného konca“ Borova až pred novopostavenú tribúnu... Symbolickú pásku prestrihol, vtedy jeden z najstarších žijúcich borovských futbalistov – Michal Černega, ktorý mal aj slávnostný výkop pred zahájením prvého zápasu. K vyššie uvedenému by som rád dodal, že táto etapa skvalitňovania športového prostredia v Borove mala ešte svoje pokračovanie v roku 1997, kedy sa nám podarilo dokončiť spoločenskú miestnosť pod tribúnou a rozšíriť hraciu plochu futbalového ihriska. V roku 1998 sme k tribúne dostavali sociálnu časť – sprchy s teplou vodou, čo bolo v tom čase ďalšou raritou v širokom okolí. Autorom tejto myšlienky bol opäť Pavel Šuťák ml. Začalo sa aj so zavlažovaním hracej plochy futbalového ihriska. Aj na týchto prácach sa aktívne podieľali naši rodáci.

Hlavná ťarcha týchto prác spočívala na firme DEMI Borov. Všetky tieto práce bolo možné vykonať aj vďaka finančnému prispeniu celého radu sponzorov, ktorí v tom čase borovskí futbal aktívne podporovali. Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že v tejto etape rozvoja borovského futbalu (1995 – 2000), bolo preinvestovaných do borovského futbalového stánku niekoľko sto tisíc korún, ktoré nie len na vtedajšiu dobu, predstavovali obrovské peniaze.

Som veľmi rád, že po príchode nového milénia (21. storočia) prevzala žezlo borovského futbalu nová mladá generácia „borivčanov“ (Alexander Černega ml. a Ivo Černega), ktorá pod vedením predsedu futbalového klubu – Alexandra Černegu st. ďalej rozvíja tradície športového diania v obci.V období, keď v iných obciach nášho regiónu futbal upadá, predovšetkým vďaka ním, futbal v Borove naďalej „žije“. Zároveň sa úspešne pokračuje vo zveľaďovaní borovského futbalového stánku. V krátkosti len spomeniem – rekonštrukciu sociálnych miestností (šatne hráčov a rozhodcovská miestnosť), úpravu hracej plochy a okolia ihriska, ale predovšetkým zavedenie umelého osvetlenia, čím sa borovský futbalový stánok zaradil medzi najkrajšie v širokom okolí. V ich snažení do budúcna im chcem všetkým, v mene našej generácie, popriať veľa elánu, úspechov na športovom poli a aby svojimi činmi robili naďalej dobré meno našej obci Borov. Nakoniec by som chcel vyjadriť svoju spokojnosť s tým, že futbalový stánok v Borove dnes nesie meno po mojom veľmi dobrom kamarátovi, našom rodákovi, bývalom borovskom futbalistovi Milanovi Černegovi, ktorý nás predčasne 9. 10. 1999 navždy opustil.

Nikolaj Ďabolko,
(v rokoch 1995 – 2000 predseda futbalového klubu FC Borov)